Vaše inšpiratívne príbehy: Zo závislosti ma vytrhol syn, ktorý ma prosil, aby som prestal piť

Mám 33 rokov a ako skoro každý mladý človek som vyskúšal tieto povolené drogy. Počas základnej školy, najmä v ôsmom a deviatom ročníku, bola veľká frajerina si zapáliť. Ja som však ako vzorný žiak a miništrant týmto nástrahám úspešne vzdoroval.

Zlom na strednej škole
Prišla stredná škola, prvý ročník a s ním už aj prvé brigády počas víkendov a prázdnin.

Peniaze som si zarobil a dostával aj vreckové od rodičov na internát. Na študenta som si žil nad pomery.

Ach, ten internát. Zmena prostredia, noví spolužiaci, kamaráti…

Miništrovanie som zavesil na klinec a zábrany išli bokom. Prišla prvá cigareta, pivo, ale aj víno či tvrdý alkohol, dokonca marihuana. Našťastie, od nej som dal ruky preč skôr, ako by som stihol byť závislý.

Stačili mi cigarety a alkohol. Prospech v škole sa mi, samozrejme, rapídne zhoršoval.

V treťom ročníku som skoro prepadol z matematiky. Veľa som chodil poza školu, mal veľa vymeškaných hodín, prišiel aj vyhadzov z internátu…

Jednoducho, všetko bolo zrazu zle. Rodičia mali veru hlavu v smútku.

V štvrtom ročníku mi nejako prišlo na um, že budú maturity, tak som sa trošku spamätal a strednú školu som úspešne ukončil.

Počas školy, ale aj po nej, som stále pracoval. Čo piatok, to diskotéka. Pilo a fajčilo sa čoraz viac, až som zistil, že sa toho nemôžem zbaviť a ani som nejako nechcel. Vyhovovalo mi to tak.

Počas toho, ako roky plynuli, našiel som si svoju lásku, s ktorou mám syna, a skúsil prácu v zahraničí, v ktorej som doteraz.

Odlúčenie priblížilo alkohol aj cigarety
Všetko bolo iné. Rodina a kamaráti ďaleko, tak som od žiaľu pil skoro každý deň.
Čím je človek starší, tým viac premýšľa nad všetkým. Cigarety boli čoraz drahšie, niežeby som na ne nemal, ale hnevalo ma, ako šetrím na iných prospešných veciach a cigarety nebol problém.

Tak som jedného dňa po fláme skúsil prestať. Aby som skoncoval s fajčením, tak som musel prestať aj piť. Lebo pivo a cigareta idú k sebe…

Prešlo zopár dní, týždňov a mne to nechýbalo. Po troch mesiacoch abstinencie som zase podľahol a vypil som si, ale nezapálil som si, i keď mi kolegovia ponúkali cigarety. Začali mi smrdieť a celkovo prekážať.

Týmto som nad nikotínom vyhral, čo pripisujem tomu, že som vystihol ten správny čas a obdobie.

No s alkoholom som mal remízu a pomaly začal nado mnou vyhrávať. Vždy som sa tešil na večer, ako si môžem vypiť aj pol fľaše, niekedy i viac. Keď som tento denný prídel nemal, tak to bolo patrične aj vidieť a cítiť na mne.

Nervozita sa dala krájať, všetko mi prekážalo. Nebol som veru vzorným otcom. Doma to išlo dolu vodou, nechýbali hádky a iné veci, za ktoré sa hanbím.

Ocko, alkohol je zlý
Asi pred pol rokom mi môj malý syn povedal: „Ocko, alkohol je zlý, prosím, nepi ho.“

Vtedy sa vo mne niečo opäť pohlo a povedal som si dosť. Začiatky boli kruté, ale veľa mi pomohli aktivity ako práca a po večeroch prechádzky a bicyklovanie.
Som rád, že sa mi podarilo za pomoci rodiny zatiahnuť ručnú brzdu tohto šialeného vlaku.

Nefajčím štyri roky a úspešne abstinujem svojpomocne (bez lekárskej pomoci) pol roka.

S fajčením bolo ľahšie prestať ako s alkoholom. Ak by som mohol poradiť, tak základ je chcieť pre niekoho žiť, venovať svoj čas rodine, práci a aktivitám, pri ktorých človek nemyslí na tieto neduhy, a odstrihnúť sa od zlej partie.

Je mi ľúto času, ktorý som strávil pri poháriku s cigaretou v ruke, dal sa využiť aj inak. Teraz už aj viem, ako.

(Jakub)