Popularita klasických cigariet klesá, mladí uprednostňujú alternatívy

Fajčíme dlho a veľa
Z prieskumu MY novín vyplýva, že až 60 percent slovenských fajčiarov holduje svojmu zlozvyku viac ako desať rokov a tretina dokonca viac ako dvadsať rokov. Prieskum okrem iného ukázal, že Slováci fajčia nielen dlho, ale aj veľa. Asi 40 percent fajčiarov priznalo, že si denne dopraje jedenásť až dvadsať cigariet.

Podľa Zuzany Kamendy si v prvom rade treba uvedomiť, že pri fajčení nejde o návyk ani zlozvyk, ale o závislosť od nikotínu, čo je porucha zaradená medzi duševné poruchy. Ide o zdravotnú komplikáciu takého charakteru, že je často náročné zvládnuť ju sám bez odbornej pomoci.

„Nikotín má veľmi silný potenciál vyvolať závislosť. Podľa niektorých štúdií je porovnateľný ako pri heroíne. Len málo ľudí dokáže udržať fajčenie na rekreačnej úrovni. Väčšinou ak niekto začne fajčiť, veľmi rýchlo dochádza k rozvoju závislosti, ktorej je ťažké sa zbaviť,“ vysvetlila.

Barbora Kuchárová doplnila, že fajčenia sa nevieme zbaviť najmä preto, že je to legálna a dostupná droga, ktorou si veľa ľudí kompenzuje napríklad nedostatok voľného času, preťaženie či ekonomickú situáciu. Fajčenie je pre ľudí príjemným hyperkompenzačným mechanizmom.

Na Slovensku sú pritom najčastejšou príčinou úmrtí kardiovaskulárne a onkologické ochorenia, ktorých vznik fajčenie a alkohol priamo ovplyvňujú. Napriek tomu sa mnohí ľudia nechcú cigariet vzdať a až 64 percent ľudí pokračuje s fajčením aj po tom, ako im bolo diagnostikované onkologické ochorenie.

„Ľudia v tomto prípade racionalizujú, hovoria si, že oni nebudú tými, ktorí dopadnú najhoršie. Ľudia so závislosťou sú majstrami vyviňovania sa,“ vysvetľuje to Kuchárová.

Nikotín hneď vedľa heroínu
Vo Veľkej Británii a Nemecku robili rozsiahle štúdie, kde porovnávali návykové látky a ich škodlivý vplyv na život na základe 27 parametrov podľa vplyvov nielen na zdravie, ale aj sociálo-eko-nomické škody, krátkodobé, dlhodobé, individuálne aj chronické vplyvy.

„Na prvom mieste v škodlivosti bol alkohol, za ním heroín a kokaín a štvrtý bol nikotín. Ukázalo sa teda, že škodlivosť fajčenia je na podobnej úrovni ako užívanie heroínu a kokaínu,“ povedal Jakub Popík.

Ako teda s fajčením prestať?
Podľa Kuchárovej sú v tomto smere dve skupiny ľudí. Jedna prestane fajčiť úplne, druhá vyhľadáva alternatívy, ktoré sú menej škodlivé pre fajčiarov aj ich okolie.
Podľa Kamendy alternatívy, ktorými sú bezdymové zahrievané tabakové výrobky, majú dokázateľne nižšiu škodlivosť napríklad v súvislosti s výskytom rakoviny pľúc. Napriek tomu potenciál vyvolať závislosť majú rovnako silnú ako klasické cigarety. Takže alternatívy neznižujú riziko závislosti, ale škodlivé dopady na zdravie.

„To, samozrejme, platí iba pre fajčiarov. Ak niekto vôbec nefajčí a začne užívať zahrievaný tabak, je to pre neho škodlivé. Ak som nefajčiar a začnem užívať zahrievané tabakové výrobky, zhorším si kvalitu života a dramaticky si znížim počet rokov života dožitých v zdraví,“ vysvetlila.

Prestal kvôli práci aj sebe
Bývalému fajčiarovi Tomášovi Tomšíkovi sa s klasickými cigaretami tiež podarilo skoncovať vďaka alternatívam.

„Moja cesta k nikotínu bola tradičná v partii, lebo to bolo populárne a dobre som zapadol. To je to najhoršie. Začalo sa to jednou cigaretou a postupne som sa dostal do štádia, že prvé, na čo som myslel po zobudení, bola cigareta,“ spomína.

Na alternatívy prešiel aj kvôli práci, svojmu okoliu aj sebe, pretože mu nebolo príjemné páchnuť od cigariet. „Pre mňa to bola aj kozmetická záležitosť, ale, samozrejme, dôležitú úlohu zohralo zdravotné hľadisko,“ doplnil.

Podľa Popíka však nahrievané alternatívy nie sú univerzálnym riešením. „Jeden prieskum ukázal, že až tridsať percent ľudí, ktorí prešli na bezdymové alternatívy, sa nakoniec vrátia ku klasickým cigaretám. Na druhej strane, mladiství sa ľahšie dostanú k bezdymovým výrobkom a je u nich vyššia pravdepodobnosť, že v neskoršom veku začnú fajčiť klasické cigarety. Pravdou je aj to, že s nástupom elektronických cigariet sa zvyšuje environmentálna záťaž planéty nielen pre ich výrobu, ale aj likvidáciu,“ vysvetlil.

Barbora Kuchárová povedala, že „v rámci harm reduction (znižovanie rizika – pozn. red.) prístupu, ktorý pracuje s už existujúcimi užívateľmi, vidím alternatívy ako dobrý medzistupeň, keď človek, ktorý ešte nie je ochotný alebo schopný ukončiť svoju závislosť, ju môže trochu modifikovať. Napríklad aj tým, že bude menej obťažovať okolie, ktoré nechce fajčiť.“

Popularita fajčenia klesá
Podľa Zuzany Kamendy u mladých ľudí klesá popularita fajčenia klasických cigariet a ich záujem sa presúva k bezdymovým tabakovým výrobkom.

Tomšík povedal, že ľudia v súčasnosti často fajčenie taja. „Je stále viac ľudí, ktorí fajčenie pred inými skrývajú a snažia sa s ním skoncovať. Ľudia si viac uvedomujú následky, ktoré so sebou fajčenie prináša.“

Podľa Popíka najnovšie prieskumy ukazujú, že množstvo spotrebovaného tabaku v spoločnosti klesá, ale zdravotné riziká už pre ľudí nie sú také odstrašujúce. Čo najviac ľudí motivuje, sú dostupné alternatívy.

Európska únia sa však snaží ich regulovať, vydala definitívny zákaz ochuteného nahrievaného tabaku vo všetkých členských krajinách. My sme to na Slovensku nestihli, nová vláda sa tým bude musieť zaoberať. „Cieľom tohto zákazu je postaviť atraktivitu alternatív k cigaretám na rovnakú úroveň,“ vysvetlila Kuchárová.
Fungujú zákazy?

OSN aj Svetová zdravotnícka organizácia majú dogmu, že iba abstinencia je ten najzdravší prístup, vysvetlil Popík. Toto dalo podľa neho základ vojne proti drogám a trestom, ktoré dnes máme.

„Posledných päť či desať rokov sa konverzácia o škodlivosti posúva a mení. Prestáva byť tak politická a moralistická ako kedysi. Napriek tomu je problém starších vedcov a úradníkov v organizácii presvedčiť, že harm reduction sú legitímne ciele. Našťastie sa to postupne v mnohých krajinách mení. Podstatné je, že treba klásť väčší dôraz na prevenciu,“ doplnil.

Odborníci spomenuli aj takzvaný generačný zákaz. Táto téma je živá vo viacerých krajinách a predstavuje návrh, že ľudia narodení po určitom roku si nikdy nebudú môcť legálne kúpiť fajčiarske výrobky.

„Je však trúfalé povedať, že ľudia si po takomto zákaze už nikdy nezapália. Stane sa to, že si budú cigarety kupovať nelegálne. Nemyslím si, že by na Slovensku takýto zákaz niečo zmenil, vidíme to napríklad pri marihuane. Ani vysoké tresty za jej užívanie či držanie nedokázali ľudí prinútiť, aby ju užívali, to isté by sa stalo pri cigaretách. Dostali by sa na čierny trh, kde by už neboli natoľko kontrolované, obsahovali by rôzne prímesi, ktoré sú ešte škodlivejšie ako samotný tabak. Dnes to vidíme napríklad pri cigaretách pašovaných z Ukrajiny či Ruska,“ vysvetlil Popík.
Zákazom sa podľa neho nedosiahne veľa.

„Nie som za zákaz, pretože musí míňať príliš veľa štátnych zdrojov na policajné kontroly, ktoré sú z hľadiska prevencia najdrahšie a najmenej účinné. Problémom na Slovensku je nedostatočná prevencia. Štát finančne slabo podporuje organizácie, ktoré sa snažia v rámci prístupu harm reduction zmierňovať dopady užívania návykových látok. Tieto organizácie sú na Slovensku len tri a stále im klesá štátna finančná podpora,“ vysvetlil Popík.

„Verím, že ak by fungovala regulácia na trhu, teda nižšia dostupnosť, vyššie ceny a zákaz reklamy tabakových výrobkov, časť ľudí by síce prešla na nelegálny trh, ale v globále by sa počet fajčiarov znížil,“ doplnila Kamendy.

Nerešpektujeme zákon a chýba účinná prevencia
Slovenským problémom podľa Kuchárovej je, že naša spoločnosť veľmi nerešpektuje zákony. Ľudia po osemnásť rokov u nás nemajú problém dostať sa k tabakovým výrobkom.

„O to viac ma potešila skúsenosť z obchodného reťazca, v ktorom si predavačka od mladého muža vypýtala občiansky preukaz, keď si chcel kúpiť cigarety. Mladík jej ukázal nejaký odfotený preukaz v mobile, čo neakceptovala a cigarety mu nepredala. Podľa mňa by si zaslúžila ocenenie, lebo je to skôr výnimočné,“ povedala a doplnila, že pokiaľ nebude prístup k zákonom rovnaký a poctivý zo strany štátu, ale aj predajcov tabaku či alkoholu, budeme sa stále točiť v kruhu a ukazovať prstom, kto za to môže.

Odborníci sa zhodli, že alfou a omegou je účinná prevencia v detskom veku. Vplyv na rozvoj závislosti majú už rodičia detí. Funguje totiž u nich takzvané modelové správanie. Čo vidia doma, považujú za normálne.

„Ak doma rodičia fajčia alebo pijú, je väčšia pravdepodobnosť, že budú aj ich deti,“ myslí si Kamendy.

Aj rodičia fajčiari môžu na dieťa vplývať, aby nefajčilo. „Ale nemôžu morálne apelovať, keď sami fajčia. Morálny apel však v zásade nie je efektívny. Môžu s deťmi zdieľať svoje problémy či neschopnosť prestať s fajčením,“ vysvetlila Kuchárová.

V rámci prevencie zo strany rodičov je základom diskusia a pravdivé informovanie detí o možných rizikách.

Islandský model
Z dostupných dát vieme, že mladý človek často začne s užívaním látok preto, že nemá štruktúru voľného času, povedal Popík. Toto podľa neho potvrdzuje aj projekt z Islandu z roku 1998, kde skúmali mladistvých fajčiarov a užívateľov marihuany a alkoholu.

Za dvadsať rokov sa im podarilo významné zníženie ich počtu vďaka štruktúrovaniu voľného času. Zjednodušene – štát zriadil voľnočasové aktivity, aby deti netrávili čas po škole, keď sú ich rodičia ešte v práci, na ulici.
Mesto Reykjavík v tom roku otvorilo množstvo voľnočasových krúžkov, ktoré boli zdarma.

Práca s mládežou bola centrálnym motívom prevencie a po dvadsiatich rokoch nielenže výsledky experimentu predčili očakávania.

Vedľajším produktom bolo, že Island, ktorý má rovnaký počet obyvateľov ako Bratislava a desatinu rozpočtu Francúzska, mal tím na majstrovstvách sveta vo futbale. Dôsledkom priamej práce s mládežou bolo aj to, že veľmi vzrástlo vedecké povedomie obyvateľov Islandu.

„Islandský model fungoval vďaka tomu, že za štátne peniaze sa vystavali moderné športoviská a zriadili krúžky najrôznejšieho charakteru, o ktoré deti mali záujem, a zároveň preto, že štát vyčlenil ďalšie peniaze pre rodiny, aby si tieto krúžky mohli dovoliť,“ doplnila Kamendy.

Barbora Kuchárová upozornila, že zneužívanie návykových látok je spojené aj s preťažovaním detí vo voľnom čase, keď deti plnia očakávania svojich rodičov.
„Takže krúžky áno, ale rodičia nikdy nemôžu opustiť svoje deti a musia mať spoločný priestor a rozhovor.“