Téma závislostí od alkoholu je bagatelizovaná v spoločnosti, preto máme tendenciu pitie bagatelizovať aj my sami. Pritom závislí môžeme byť už vtedy, keď si to ani nepripúšťame. V rozhovore to prezradila Ľuba Pavelová, sociálna pracovníčka a psychoterapeutka s dlhoročnou praxou so závislosťami. Zároveň je zakladateľkou a riaditeľkou centra Budúcnosť v Nitre, ktoré sa špecializuje na komplexnú pomoc závislým predovšetkým na alkohole a drogách a ich rodinám a poskytuje služby ľuďom, ohrozeným násilím v kontexte závislostí.
Pokiaľ nemáme vážne problémy, máme tendenciu zľahčovať svoje pitie a závislí sme už vtedy, keď si to ani nepripúšťame. Predpokladám vyšší výskyt, pretože sa v praxi často sa stretávam s príbuznými závislých osôb, ktorí tieto problémy svojich blízkych vnímajú omnoho skôr, ako si to závislí dokážu priznať.
Máme štatistiky o počte osôb, ktoré požiadajú o pomoc a prejdú liečbou, čo ale skutočnú situáciu nevystihuje, pretože problémy so závislosťou sú súčasťou životov ľudí omnoho skôr.
Môžem len z praxe odhadovať, že stúpajúcu tendenciu má u mladých ľudí pitie 5+, teda vypitie viac ako 5 dávok alkoholu za krátku dobu a kombinácia popíjania s liekmi alebo inými návykovými látkami. Zvyšujú sa počty žien, ktoré majú problém s pitím. Pitie žien je v spoločnosti tabuizované, predpokladám mnohonásobne vyšší počet žien, ktoré sa nikdy nepokúsia riešiť svoju závislosť. Aj vzhľadom k postoju spoločnosti to mnohé rodiny taja a neriešia.
* „Existujú proti závislosti aj iné, modernejšie a zároveň účinné preparáty ako je antabus? Už som skúsila všetko možné, no bez efektu. Jedine antabus mi z dlhodobého hľadiska pomáha blokovať cravingy. Čo by ste mi odporučili?“
Nepoznám situáciu pacientky, preto si netrúfam na konkrétnu odpoveď. Odpoviem na všeobecnejšej úrovni:
Áno, existujú aj iné účinné preparáty na zvládnutie cravingu. Tie predpisuje ambulantný psychiater – adiktológ. Z môjho pohľadu však nestačí farmakoterapia na riešenie závislosti.
K pohybu smerom k sebe, k produktívnemu náhľadu, motivácii a udržaniu rozhodnutia abstinovať je potrebný rozvoj interpersonálnych a intrapersonálnych schopností . V liečbe ide teda o náročný proces zmeny, do ktorého sa dá vstúpiť a udržať sa v ňom odbornou pomocou. Touto pomocou je psychoterapia. Psychoterapia , najlepšie skupinová forma, je z mojich skúseností jediným efektívnym nástrojom na riešenie závislosti. Lepší nepoznám.
Pacientku by som podporila k vstupu do skupinovej psychoterapie, v prípade, že ju má za sebou, tak aj opakovane.
Áno, je zakorenený v našej kultúre, ale nielen v našej. Ako hlboko, to je ťažké odhadnúť. Slováci podľa mňa vnímajú alkohol ako bežne tolerovanú návykovú látku a bohužiaľ nedostatočne vnímajú dôsledky nadmerného pitia.
Teší ma zmena v kultúre pracovísk, kde sa proalkoholová kultúra predchádzajúceho režimu už vytráca a pitie v práci nie je už také aktuálne.
Myslím si ale, že stále pijeme pri rôznych príležitostiach a oslavách a málo rozvíjame iné možnosti odreagovania sa a zažívania príjemných zážitkov. Je to taká veľmi ľahká a bezprácna cesta k odmene. Sme pohodlní, unavení, vyhovárame sa a pohárik nám prinesie rýchlu úľavu. Dôsledky takéhoto správania neriešime.
Postoje k alkoholu by mala mať naša spoločnosť hlavne jasne definovaný a jasne prezentovaný. Normálne je nepiť, nie piť.
Postoj spoločnosti vnímam ako prinajmenšom ambivalentný. Na jednej strane ponúkame alkohol v reklamách, tolerujeme ho ako zdroj na uvoľnenie a aj na popíjajúceho človeka sa dívame po určitú hranicu podporne. Na druhej strane, ak prídu problémy a tento istý človek potrebuje spoločnosť nápomocnú k riešeniu svojej situácie, spoločnosť ho posudzuje, hodnotí a neposkytne mu dostatok možností na liečbu. Zdá sa mi to alibistické a nesprávne.
Nie je dostatočná a diskutabilné sú aj naše predstavy o jej forme. Najväčšie rezervy vidím v tom, že začína neskoro. Mala by začínať už v rodinách, prevenciou je dobrá rodina, dobré vzťahy, dobrý vývin jedinca. Dobré školské prostredie, dobre trávený voľný čas, dobré rovesnícke vzťahy. Je to oblasť rozvoja kľúčových kompetencií človeka. To je niečo iné, ako následné presviedčanie ľudí, aby nič nebrali. Málo známych osobností, ktoré sú pre deti vzorom, nepije a reklama alkoholu na nás skáče na každom kroku.
Myslím si, že rodič by mal byť a určite aj je vzorom pre svoje dieťa aj pri formovaní jeho postoja k pitiu alkoholu. Ak deťom ponúkame ako rodičia alkohol, hovoríme mu zároveň, že je normálne piť. Čím neskôr (vo vyššom veku) sa dieťa dostane k užívaniu alkoholu, tým má väčšiu šancu, že sa v živote nestane závislým. Mozog dieťaťa je vo vývine, alkohol, aj akákoľvek návyková látka ho ovplyvňujú viac v, ako mozog dospelého človeka,
Jedným z faktorov rozvoja závislosti je prostredie, v ktorom vyrastáme. Postoje k alkoholu a pitiu formujeme aj tým, aký postoj k alkoholu toto prostredie má.
Rodina podľa mňa zohráva najdôležitejšiu úlohu v prevencii pitia alkoholu. Nielen tým, aký má postoj k alkoholu, ale aj tým, ako zabezpečuje psychické potreby svojich detí a tým aj ich istotu, bezpečie a stabilitu v ďalšom živote. Protektívne a rizikové faktory rodiny v tomto smere nemôžeme podceňovať.
Závislí od alkoholu, tiež závislí od rizikových návykových činností (gambleri) a najmenej závislí od iných návykových látok, pre ktorých je ambulantná forma pomoc často nedostačujúca.
Ich rodinní príslušníci bývajú našimi klientmi skôr, ako samotní závislí, ktorí svoj problém neriešia a nie sú schopní kriticky vyhodnotiť situáciu, do ktorej sa dostali a väčšinou prídu až pod nejakým sociálnym tlakom. S rodinnými príslušníkmi pracujeme v skupinách a podporujeme ich v krokoch, ktoré majú urobiť. Potrebujú mať tiež dosť informácií o procese.
Za najefektívnejšie intervencie považujeme prácu s celou rodinou, preto prácu s rodinou rozvíjame.
Je popísaných veľa spúšťačov a určiť jeden ako najvýznamnejší sa mi nezdá korektné. Záleží to od samotnej osobnosti človeka a tiež situácií, v ktorých sa nachádza. Nie vždy sú to negatívne naladenia a prežívania v živote človeka, ale aj potreba umocniť pozitívne prežívanie ešte pridaním alkoholu.
Dôsledky závislosti vo vzťahoch, v rodine, v práci a v spoločnosti sú poprepájané. Ide o postupnú devastáciu a degradáciu závislého človeka v osobnostnej rovine a na úrovni jeho fungovania v spoločnosti.
Klienti, ktorí k nám prídu, dosť rýchlo opúšťajú profil závislého klienta a jeho prejavy a pracujú na prijatí svojej role abstinenta a na skvalitnení svojho života i života celej svojej rodiny, čo sa im následne darí.