Žijeme v prodrogovej spoločnosti, Slovensko v prevencii zaostáva

Kde je hranica medzi závislosťou a nadmerným užívaním látky či trávením času s nejakou činnosťou?

Závislosť je už ochorenie, ktoré má číslo diagnózy. Človek musí spĺňať určité podmienky, a tie stanoví psychiater. Je ich šesť. Medzi nadmerným používaním a závislosťou je veľmi tenká deliaca čiara. K závislosti vedú štyri schodíky od experimentu, k bežnému užívaniu, problémovému správaniu a závislosti. V prípade závislosti musia byť naplnené kritériá, jedným z nich je craving, teda baženie. To je vtedy, keď už človek nedokáže robiť nič iné, len mať kontakt s návykovou látkou alebo činnosťou.
O tom, kedy je človek závislý, môže rozhodnúť iba psychiater. My sa veľmi často obviňujeme zo závislosti. Niekto sa hrá s mobilom, iný mu povie, že už je závislý. Je to ale hazadrovanie so slovíčkami.

Môže sa nadmerné užívanie prekategorizovať na novú diagnózu?

Nie, Svetová zdravotnícka organizácia je veľmi striktná. Keď je už niečo definované ako závislosť alebo závislostné správanie, musí to spoločensky veľmi dlho fungovať. Je to skôr také zľudovené označovať ľudí, ktorí majú s niečím problém, že sú závislí. Rad vecí, ktoré my vnímame ako patologické a označujeme ich ako závislostné správanie, ešte stále nepatrí do klasifikácie psychiatrických diagnóz.

V historickom kontexte sa užívanie návykových látok, ale aj prístup k nim menil. Aký je najväčší rozdiel v užívaní návykových látok v minulosti a dnes?

Závislosti sú stále rovnaké, tak ako aj ľudský mozog. Keby sme sa pýtali, aký rozmach príde s novou značkou alkoholu, tak žiadny. Človek je proste alkoholik. S modernými technológiami sa však vyvíjajú formy, akými sú látky či činnosti ponúkané. V prípade gamblingu napríklad kedysi ľudia hrali karty, dnes majú online kasíno. Stále je to rovnaký gambling, zmenilo sa len prostredie a technológia, ktorou si človek uspokojuje potrebu.

V spoločnosti poznáme mnoho stereotypov o ľuďoch so závislosťami. Napríklad užívatelia drog sú vnímaní ako ľudia bez domova s kriminálnou minulosťou. Sú tieto stereotypy pravdivé? Aký typ ľudí je najviac náchylný stať sa závislým?

Existuje Gaussova krivka, teda percento ľudí, ktorí sú náchylnejší k rozvoju nejakých psychiatrických diagnóz. Závislosť je ale multifaktoriálny jav. Aby sa rozvinula, musí sa naplniť viac podmienok. Zjednodušene povedané, človek sa ocitne v zlom čase na zlom mieste. Veľkým zdrojom rozvoja závislostí je trauma, pred ktorou nie je uchránený nikto.  Na vznik závislosti majú vplyv štyri hlavné podmienky – osobnosť, samotná látka, prostredie a spúšťacia situácia, pri ktorej sa nakumuluje veľa rizikových faktorov. Platí aj to, že ak človek s niečím vytrvalo experimentuje, tak sa mu závislosť rozvinie.

Vaša organizácia pracuje v oblasti primárnej prevencie aj s deťmi a mládežou. S akou látkou sa deti dostávajú do kontaktu najčastejšie?

Tým, že deti s nami žijú, sú ohrozené všetkým, čo ohrozuje nás. V ich prípade bola, je aj bude droga číslo jeden alkohol, potom zneužívanie produktov kanabisu a experimentovanie s liekmi. V prípade detí je to často otázka dostupnosti danej substancie.

Ľudia sa viac stránia tých, ktorí problémovo užívajú drogy, napriek tomu, že tu máme rádovo viac ľudí v liečbe od závislosti od alkoholu. Užívanie ktorej látky je pre spoločnosť najproblematickejšie?

Celospoločensky ľudí najviac ohrozuje nadmerné užívanie a závislosť od alkoholu. Drogy zďaleka nenapáchajú toľko škôd ako legitimizovaný a spoločnosťou ospravedlňovaný alkohol. Dôvodom je početnosť ľudí závislých od alkoholu a zamieňanie si kategórií, že keď je niečo legálne, neznamená to, že je to zdravé alebo bezpečné. Podceňujeme rizikovosť alkoholu a cigariet. Pre nadmerné pitie končia deti v detských domovoch, stávajú sa dopravné nehody, poškodenia majetku a mnoho ďalších. Alkohol je v tomto smere najsilnejší bežec a je ďaleko pred ostatnými.

Projekt Závislí na zdraví sa snaží zistiť, ako veľmi je naša spoločnosť ohrozená problémovým užívaním návykových látok alebo návykovým správaním. Ako to vnímate z praxe?

Slováci nie sú výnimkou, a tak ako v mnohých krajinách, aj u nás žijú ľudia v prodrogovej spoločnosti. Pokiaľ máme ľahko dosiahnuteľný alkohol alebo pre deti tabakové produkty, v rámci prevencie aj represie ťaháme za kratší koniec.

Ako by mal vyzerať funkčný a účinný systém včasnej prevencie a riešenia tém problémového užívania návykových látok?

Za prínosný považujem celosvetový prístup harm reduction, čo znamená znižovanie negatívnych dôsledkov užívania drog. Na Slovensku v ňom reálne pracujú tri občianske združenia.
V tejto oblasti pôsobím už tridsať rokov a z celospoločenského hľadiska vidím určitý posun.  Stále sme však v primárnej prevencii za inými krajinami. Neustále nabádame, že prevencia má byť včasná, treba na nej pracovať už s malými deťmi v škôlkach. Lebo prednášky pre stredoškolákov, ktorí už majú dávno za sebou skúsenosť napríklad s alkoholom či kanabisom, sú smiešne. Prevencia má byť systematická, teda ak dieťa chýba v škole, nesmie prísť o dôležité informácie a viac sa o nich nedozvedieť. Potrebné je aj systematické financovanie prevencie. Na Slovensku nefungujú modely, merateľné a overené programy včasnej prevencie a každý si experimentuje na vlastnom piesočku.

V OZ Prima poskytujete služby na prístupe harm reduction pre ľudí užívajúcich drogy a ľudí z pouličného sexbiznisu. Aké sú ciele a prínosy tohto prístupu? 

Tento prístup má dve hlavné kvality. Je eklektický, teda rieši celého človeka, ktorý má niekoľko problémov, nielen závislosť. Napríklad ženy užívajúce návykové látky sú často obchodované v sexbiznise, sú obeťami domáceho násilia či v traume so zneužívania v detstve. Druhou kvalitou je pragmatický prístup, ktorý je protipólom moralistických hodnotení, či je niečo zlé alebo dobré.  Hlavným cieľom našej práce je minimalizácia zdravotných a sociálnych rizík spojených s užívaním drog, a to nielen pre užívateľov, ale aj pre ich sociálne okolie.

Ako vyzerá uplatňovanie tohto prístupu v praxi?

Prístup redukcie škôd uplatňujeme nielen u užívateľov drog, ale aj u ľudí v prevencii, ktorí by po nich chceli siahnuť. Poučujeme o rizikách, podávame pravdivé a komplexné informácie. Človek nepadá do problémov z nevedomosti, ale rozhoduje sa s plnou zodpovednosťou za svoje činy.
Pracujeme v teréne, klientom poskytujeme čistý zdravotnícky materiál, učíme ich, aby použité striekačky neodhadzovali, ale ich po sebe upratali. Tým prispievame k ochrane verejného zdravia. Vieme rýchlo zasiahnuť, ak majú zdravotný problém, napríklad infekčné ochorenia či absces v končatine, do ktorej si aplikujú látku. Spoločnosti navyše tento prístup šetrí veľa peňazí. Len pre porovnanie jeden deň liečby infekčnej žltačky stojí niekoľko sto eur a jedna čistá injekčná striekačka sedemnásť centov. A to je naším cieľom – radšej škodám predchádzať ako ich potom riešiť.

Dá sa prístup harm reduction účinne uplatňovať aj pri iných druhoch návykových látok či návykového správania?

Je možné ho uplatniť pri každom sociálno-patologickom jave či závislosti. Staráme sa aj o ľudí, ktorí sa nazývajú pouliční alkoholici. Samozrejme v tomto prípade nedávame klientom čisté štamperlíky, ale snažíme sa ich presvedčiť, že keď už musia piť, aby pili s rozumom. Využívame aj časom overené rady ako nepiť nalačno, nepiť osamote, alkohol zajedať, dať prednosť kvalitnému alkoholu a podobne. Pripravujeme pre nich rôzne špecifické programy. Informujeme ich o negatívnych zdravotných dôsledkoch nadmerného pitia, ako je napríklad rakovina konečníka, pri ktorej život človeka končí nedôstojnou smrťou. Vysvetľujeme, aké devastačné účinky má nadmerné pitie na tráviaci systém, dávame im výživové doplnky na ochranu črevnej flóry a podobne.

Ako sa k vám klienti dostanú a kde vás môžu v prípade potreby vyhľadať?

Naše služby sú primárne určené pre aktívnych užívateľov drog. Majú potrebné informácie, šíria si ich medzi sebou, majú k dispozícii letáky, z ktorých sa dozvedia, kde sú výmenné miesta. Máme funkčné aj všetky dostupné online prostriedky vrátane webovej stránky a sociálnych sietí, kde je možné nájsť kontakty pre prípad, že by sa ľudia chceli na nás obrátiť a svoju situáciu prekonzultovať.

V akých slovenských lokalitách ľuďom pomáhate?

Pôsobíme v Bratislave, rovnako ako kolegovia zo združenia Odyseus. Tretím združením je Storm, ktoré pôsobí v Nitre, Trnave a Seredi. Tam, žiaľ,  končí Slovensko. Toto je veľká hanba našej krajiny a je mi to ľúto, pretože v minulosti fungovalo osem takýchto združení. Pôsobili v Košiciach, Prešove, Žiline či Banskej Bystrici. Dúfali sme, že sa budú rozširovať, ale opak je pravdou. Pre nedostatočnú a nesystematickú finančnú podporu svoju činnosť ukončili.

Jana Wurstová