Primäť fajčiara k liečbe je ešte ťažšie ako u závislých na alkohole alebo heroíne

Keď sme robili prieskum medzi 100 fajčiarmi, 98 % vedelo, že fajčenie škodí ich zdraviu, 90 % z nich uvažovalo, že by chceli prestať fajčiť, ale nie hneď. S ponukou bezplatnej liečby súhlasili len šiesti a reálne do liečby vstúpili iba traja. Hovorí MUDr. Ľubomír Okruhlica, CSc. – psychiater, riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí, hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre závislosti.
Závislosť na nikotíne ste v rozhovoroch prirovnali k závislosti na heroíne. Fajčiari podľa zistení vo svete pokračujú vo svojom sebapoškodzovaní, aj keď už pociťujú vážne ťažkosti a dokonca aj po diagnostikovaní rakoviny. Máte podobné skúsenosti?

Áno. Rozdiel je v tom, že pri závislosti od heroínu sa zakrátko dostaví akútny abstinenčný stav s výraznými telesnými ťažkosťami, ale závislosť od nikotínu je zákernejšia, nakoľko ťažké telesné komplikácie sa výrazne prejavia až po rokoch fajčenia.

Zhoršila sa na Slovensku situácia s fajčením vplyvom pandémie a z nej plynúcej neistoty, stresu, ale i straty sociálnej „kontroly“, napríklad vplyvom zvýšeného pobytu fajčiarov doma?

U ťažkých fajčiarov určite áno. No časť dokázala najmä v prvej vlne sama prestať s fajčením. Týkalo sa to hlavne takých, ktorí boli vo fáze miernejšej, kratšie trvajúcej závislosti. Silnou motiváciou pre nich bol na začiatku pandémie strach z úmrtia na pľúcnu formu COVID-19.  V priebehu ďalších vĺn táto obava postupne opadla a mnohí sa vrátili opäť k fajčeniu.

Kam sa fajčiari, ktorý chcú prestať môžu obrátiť? Ako by mali postupovať?  

V prvej línii voľby, najmä, ak sú kratšiu dobu závislí a menej fajčiaci, môžu sa obrátiť na poradne Úradu verejného zdravotníctva alebo na niektorého klinického psychológa. Ak sa im to nedarí, alebo ide o dlhoročných fajčiarov, potom sa môžu obrátiť na psychiatra, ktorý im môže poskytnúť komplexnejšiu terapiu.

Keď sme do Google zadali heslo „poradňa pre odvykanie od fajčenia“, našli sme tabuľku na stránkach Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, kde je za každé mesto uvedená vždy len jedna poradňa. Platí to aj o veľkých mestách ako Bratislava, Košice, Žilina, Banská Bystrica. Je to z vášho pohľadu postačujúce alebo je v skutočnosti takýchto miest pomoci viac?  

Je to v súlade s tým, čo som povedal vyššie. Ľahšie abstinenčné príznaky pri závislosti od fajčenia sa dajú prekonať aj bez špecializovanej medicínskej liečby, len s poradenstvom. Túto úlohu plnia napríklad poradne, či už ÚVZ alebo niektorí psychológovia. Ak sa to nedarí, tak je možnosť vyhľadať odborníka psychiatra, ktorý má k dispozícii aj možnosť predpisu liekov.
Bratislava, Banská Bystrica a Košice ešte naviac poskytujú špecializovanú liečbu pre fajčiarov v Centrách pre liečbu drogových závislostí.
Z pohľadu reálneho dopytu po liečbe závislosti od nikotínu, sieť inštitúcií, ktoré v tom pacientom asistujú je postačujúca. Dopyt je pomerne nízky, vzhľadom na počty fajčiarov v našej populácii.

Aká forma pomoci, či terapie sa osvedčila počas Vašej praxe najviac?

Najúčinnejšia je kombinácia individuálnej psychoterapie s farmakologickou náhradou vo forme lieku, prípadne aj náplastí.

Ide však o náročnejšiu formu pomoci, ktorá si vyžaduje najmä skutočné odhodlanie pacienta. Dokážu si fajčiari pripustiť, že takýmito pacientami vlastne sú?

Áno, kľúčové je pevné rozhodnutie fajčiara, že už nechce fajčiť. Teda jeho motivácia k liečbe. Závislosť od nikotínu je vážna duševná porucha, čo fajčiari neradi počujú a nechcú si to pripustiť. Motivovať ich k liečbe je na rozdiel od napríklad alkoholu alebo heroínu o to ťažšie, že pri prerušení fajčenia nemajú ihneď ťažké telesné abstinenčné príznaky, len silnú túžbu, potrebu si znova zapáliť, čomu ľahko podľahnú. Ťažké telesné následky prichádzajú až po rokoch, kedy sa už u nich vybudovala veľmi silná, chronická závislosť. Často už býva neskoro.

Aká je reálna ochota fajčiarov vyhľadávať takúto odbornú pomoc? Približne, aká časť fajčiarov siaha po takejto pomoci?

Keď sme v minulosti robili medzi 100 fajčiarmi prieskum, 98 % vedelo, že fajčenie škodí ich zdraviu, 90 % z nich uvažovalo, že by chceli prestať fajčiť, ale nie hneď. S ponukou bezplatnej liečby súhlasili len šiesti, to je 6 %. Reálne do liečby vstúpili iba traja.

Je nepochybné, že najlepšie je prestať, respektíve vôbec s fajčením nezačínať. Môžu byť však alternatívne náhrady cigariet ako e-cigarety alebo zahrievaný tabak riešením pre tých, ktorí nechcú alebo nedokážu svoj zlozvyk potlačiť, prípadne sa ho sami zbaviť?

Ide o formy užívania nikotínu, ktoré nezbavujú fajčiara chronickej závislosti. Pokiaľ ide o ich zdravie, ani e-cigarety, či zahrievaný tabak nie je podľa zistení pneumológov pre zdravie fajčiara bez zdravotných rizík. Či sú v tomto prípade podobne veľké následky ako pri cigaretách, to nevieme, nie je ešte dosť výsledkov z dostatočne dlhých sledovaní používania týchto náhrad.
Čo je ale bezo sporu prínosom, ak fajčiar prejde na bezdymové náhrady. Chráni aspoň ľudí vo svojom okolí tým, že obmedzí u nich vdychovanie karcinogénov vo forme pasívneho fajčenia.

MUDr. Ľubomír Okruhlica, CSc. – riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí, hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre závislosti.