Odborník: Užívanie drog nie je len problémom ľudí zo sociálne slabšej skupiny

Bohatší ľudia si môžu kupovať drahšie drogy, no výsledok je rovnaký, drogujú. O závislostiach sme sa porozprávali s primárom Kliniky drogových závislostí Psychiatrickej nemocnice Phillipa Pinela Pezinok Liborom Kiššom.

Ako sú na tom Slováci so závislosťou od drog?

Na túto otázku najlepšie zodpovie štatistika. V roku 2020 na Slovensku podstúpilo liečbu pre užívanie drog takmer 3000 ľudí, pričom muži tvorili približne 80 % zo všetkých pacientov. Z dlhodobého hľadiska žiadosť o liečbu v súvislosti s užívaním návykových látok stúpol o približne 26 percent v porovnaní s rokom 2004. Od roku 2010 prevládajú v liečbe užívatelia drog, ktorí uvádzajú ako svoju hlavnú drogu látku zo skupiny stimulancií a predstavujú najvyšší podiel zo všetkých liečených (43 %). Typickým predstaviteľom stimulancií je napríklad metamfetamín (pervitín) alebo kokaín. Užívatelia marihuany boli reportovaní v podiele asi 20 percent, v absolútnych číslach 580.
S diagnózou užívania drog navštívilo naše psychiatrické ambulancie na Slovensku spolu asi 9900 osôb.
Toto všetko sú zaokrúhlené údaje bez bližšej interpretácie a redukované kvôli stručnosti a prehľadnosti. Skutočné počty užívateľov drog sú určite rádovo vyššie a veľmi ťažko sa odhadujú.

Ako vnímate fakt, že marihuana je spoločensky relatívne tolerovaná droga?

Drogy všeobecne, a tým pádom i marihuana, sú fenoménom, na ktorý sa nedá nahliadať binárnym spôsobom. Existuje viacero uhlov pohľadu na danú problematiku a niekedy vzájomne súperia. Inak sa budete dívať z hľadiska rekreačného užívateľa, inak z hľadiska pacienta, inak z hľadiska lekára alebo výskumníka a inak ako zákonodarca, prípadne ekonóm.
Do toho sa mieša vplyv médií, cez ktoré presadzujú svoj vplyv skupiny odborníkov a politici.
Ja by som si utopisticky želal, aby si jednotliví členovia našej spoločnosti najskôr zistili relevantné fakty o marihuane, kriticky ich zhodnotili, potom vzájomne diskutovali a až následne zaujímali nejaký postoj.

Bolo by podľa vás správne, keby sa marihuana pre osobnú spotrebu legalizovala?

Otázka legalizácie marihuany sa stala politickou témou, o ktorej sa dlhší čas diskutuje, a ešte diskutovať bude, so striedavou intenzitou. Súčasné trestnoprávne prostredie je voči užívateľom marihuany prísne – ak by vás prichytili s takzvanou obvyklou jednorazovou dávkou marihuany, bude vám hroziť trest s odňatím slobody až na tri roky. To je podľa môjho názoru veľmi prísny trest, ak ho dáme do pomeru s malou spoločenskou i medicínskou nebezpečnosťou takéhoto konania.
Aktuálna novela Trestného zákona nesmeruje k dekriminalizácii ani k legalizácii užívania marihuany, skôr upravuje množstvo marihuany, ktoré nebude penalizované odňatím slobody. Miesto toho budú uplatnené alternatívne tresty. Tvárou v tvár realite rozsahu užívania marihuany medzi mladými ľuďmi je to podľa mňa jeden krok správnym smerom.

Stretávate sa s tým, že užívatelia tvrdých drog začínali práve s marihuanou, tak ako to ukázal náš prieskum?

Áno. Skupina tých, ktorí pred užitím „tvrdých drog“ nikdy nemali marihuanu, je malá. Táto skutočnosť sa opakovane potvrdzuje i inými prieskumami a štúdiami, napríklad i tou vašou. Na druhej strane tvrdenie, že marihuana je ´vstupnou drogou´ do sveta tvrdých drog, sa nepreukazuje. Inak povedané, ak by marihuana neexistovala vôbec, tak by užívateľov tvrdých drog vlastne neubudlo. To, že marihuana bola užívaná pred užitím ´tvrdých drog´, vyplýva najpravdepodobnejšie zo skutočnosti, že je ľahšie dostupná a viac rozšírená ako rizikovejšie drogy, a tí, ktorí by v budúcnosti nebezpečné drogy užívali, majú vo všeobecnosti viac ako ostatní tendencie správať sa rizikovejšie. To znamená, že tiahnu k „umelému“ ovplyvňovaniu psychiky pomocou psychotropných látok.

Z nášho prieskumu vyplynulo, že 31 percent školákov malo jointa ešte predtým, ako dostali občiansky preukaz.

31 percent je veľa. Podľa výsledkov školského prieskumu Tabak, alkohol a drogy realizovaného v roku 2018 vyskúšalo marihuanu 16,1 percent školákov do svojho 15 roku života, čiže by išlo o dvojnásobný nárast.

Sú od drog závislí len ľudia z okraja spoločnosti?

Nie. Závislosť je problém, ktorý sa tiahne celým spektrom spoločnosti. Bonitní užívatelia budú možno preferovať drahšie drogy, napríklad miesto pervitínu užívať kokaín. Výsledok je na konci prakticky rovnaký.

Majú závislí záujem sa liečiť?

Ako ktorí. Ak si niekto prizná problém s užívaním návykových látok, tak to ešte neznamená, že sa liečiť chce. Na druhej strane priznanie toho problému je dobrým znamením, pretože predstavuje prvý krok z bludného kruhu.

Čo je pri liečbe podľa vás najdôležitejšie?

Motivácia k liečbe. Tá je naozaj rozhodujúci faktor. Často sa stáva, že na začiatku nie je motivovaný závislý, ale jeho okolie – príbuzní a partneri. Závislý situáciu vníma úplne opačne a zdá sa mu, že sa problém zveličuje, všetci preháňajú a na akékoľvek snahy riešiť veci s odborníkmi reaguje odmietavo. Jeho motivácia k liečbe je nulová a takého človeka nedokáže vyliečiť nič. Jedna šanca na nabratie motivácie sú problémy – hrozba, že stratí prácu, ultimáta zo strany partnerov, zdravotné ťažkosti, rôzne zlyhania a tak. Vtedy je závislý „zlomiteľný“ k liečbe. Niektorí pacienti u nás zdôrazňujú, že prišli na liečbu dobrovoľne. Ale to nie je celá pravda. Za dobrovoľnosťou sa skrýva silný vonkajší tlak. Z toho plynie malé poučenie, aby ste človeku, na ktorom vám záleží, cestu životom s návykovou látkou neuľahčovali, lebo odďaľujete bod zlomu.
Igor Roško