Najrozšírenejšími drogami Slovákov sú cigarety a alkohol

Ľudia bojujúci so závislosťami zažívajú počas pandémie ťažké časy, bojujú s nedostatkom zdravotníckej starostlivosti, ich problémy sa prehlbujú a objavuje sa recidíva. V boji proti závislostiam štát dlhodobo zlyháva, ľudia sú so svojimi problémami často odkázaní sami na seba. Pomocnú ruku im podávajú dobrovoľníci a občianske združenia. O závislostiach Slovákov hovoríme s MARTINOM KNUTOM, predsedom správnej rady občianskeho združenia Liga za duševné zdravie.

Kde hľadať pomoc

Ocitli ste sa v psychicky náročnej životnej situácii vy alebo niekto blízky?

Prežívate akútnu krízu a dlhodobý tlak sa pre vás stáva psychicky neúnosný?

Trápia vás depresívne nálady, úzkosť, myslíte na najhoršie?

Obrátiť sa môžete na bezplatnú, nonstop krízovú Linku dôvery Nezábudka

0800 800 566.

Čo je najrozšírenejšou závislosťou Slovákov?

Rozhodne je to závislosť na nikotíne a alkoholizmus. V prípade alkoholu je jednou z hlavných príčin jeho dostupnosť a vysoká miera spoločenskej tolerancie tejto drogy. Na Linku dôvery Nezábudka sa však obracajú ľudia hľadajúci pomoc s rôznymi typmi závislostí látkových aj nelátkových. Väčší podiel tvoria tie látkové.

Aké problémy pomáha riešiť Linka dôvery Nezábudka, ktorú prevádzkuje Liga za duševné zdravie?

Naši odborníci na linke sa často stretávajú nie len s riešením samotnej závislosti, ale veľmi často s jej dôsledkami a dopadmi na blízke osoby závislých. Za domácim násilím, hádkami, úzkosťami, stálym strachom a napätím, narušenými vzťahmi, traumami, zlou sociálno-ekonomickou situáciou je žiaľ často práve neliečená závislosť člena rodiny.

Aký vplyv majú závislosti na duševné zdravie ľudí?

V prvom rade, závislosť je psychická porucha. Každá závislosť so sebou nesie devastačný účinok na jednotlivca, rodinu i komunitu. Nepoškodzuje len fyzické zdravie, ale aj duševné. Vedľajším účinkom drog je popri prvotnom potešení „rozhodenie“ funkčných systémov mozgu. Pri dlhšom užívaní hrozí až poškodenie niektorých jeho štruktúr. Následne vznikajú poruchy správania a nálad, depresia, závažné psychotické poruchy. Pri závislosti sa stretávame aj s vážnymi psychotickými stavmi, halucináciami, delíriom tremens a nakoniec demenciou. Postihnutie sa môže zastaviť na určitom stupni a pacienti zostávajú odkázaní na zdravotno-sociálnu pomoc, prežívajú v zariadeniach sociálnych služieb. Veľké percento závislých ľudí končí aj na ulici ako ľudia bez domova.

Ovplyvňujú drogy aj sociálne väzby závislých?

Závislý človek vypadáva zo sociálnych štruktúr, stráca prácu, priateľov, rodinu. Vždy trpí aj rodina závislého, objavuje sa napríklad agresia a domáce násilie. Čo je ale najhoršie, človek stráca vlastnú osobnú integritu. Často sú to nesmierne bolestné ľudské príbehy, nezriedka končiace aj tragicky.

Závislosti so sebou prinášajú aj sekundárne problémy. Ktoré sú to?

Ak vynecháme katastrofálne dopady na fyzické zdravie, najtragickejšie sa závislosť dotýka blízkej rodiny závislého, ktorá sa stáva dysfunkčným priestorom. Je vedecky dokázané, že dospelé deti alkoholikov si v sebe nesú obrovskú psychickú záťaž do ďalšieho života, ktorá ich negatívne ovplyvňuje po celý život. Môžeme hovoriť až o posttraumatickej stresovej poruche. Samostatnou kategóriou dôsledkov, na ktorú ale Liga taktiež dlhodobo poukazuje, je aj celospoločenský a ekonomický dopad duševných ochorení a teda aj závislostí. Platí tu, že účinnejšia prevencia, osveta, zlepšenie systému starostlivosti a pomoci zo strany štátu, zmierňuje negatívne sociálne, ale aj ekonomické dopady na celú spoločnosť. Napríklad na nezamestnanosť, kriminalitu, náklady na liečbu a sociálnu starostlivosť, na rozpad rodín často s nutnosťou náhradnej starostlivosti pre deti.

Čo je to závislosť

V prvom rade, závislosť je psychická porucha. Prejavuje sa silnou túžbou, alebo bažením po látke, ktorá závislosť spôsobuje – závislosť môže byť látková, napríklad v prípade alkoholu, drogy, nikotínu, alebo nelátková, tam patrí internet, patologické hráčstvo, stávkovanie, ale napríklad aj chorobné nakupovanie, sociálne siete a podobne.

Poznáme aj sekundárny typ závislosti, kde návyková látka je na začiatku užívaná ako liek pre zmiernenie ťažkostí (napríklad nespavosti, psychického napätia, úzkosti, bolesti) a neskôr si človek na ňu vytvorí závislosť.

Ktoré skupiny ľudí sú závislosťami najviac ohrozené?

Samozrejme závislosťou sú najviac ohrozené deti, ktoré sa príliš skoro dostanú do kontaktu s návykovými látkami alebo si vypestujú negatívne návyky napríklad vo fungovaní na internete a sociálnych sieťach. Vzhľadom na nezrelosť a neukončený celkový vývin sa u nich oveľa rýchlejšie rozvinie závislosť, dopady na celkové zdravie sú oveľa závažnejšie ako u dospelých. Rizikovú skupinu tvoria deti závislých rodičov, deti emočne, psychicky a časovo zanedbávané, deti s rizikovým vývinom a niektorými špecifickými poruchami, s prežitými a neliečenými traumami.

Čo ovplyvňuje sklon k závislostiam u dospelých ľudí?

Závislými sa častejšie stávajú ľudia žijúci s dlhodobou psychickou záťažou, ktorí napätie a rôzne negatívne pocity začnú pravidelne „liečiť“ nesprávnou skratkou. K rýchlemu pocitu úľavy a krátkodobej slasti si pomáhajú rôznymi látkami, alebo činnosťami. Tento model správania bez práce s príčinou a dlhodobejším budovaním zdravých mechanizmov zvládania záťaže sa pre organizmus stáva veľmi rýchlo návykový a nebezpečný. Rizikovou skupinou môžu byť aj ľudia extrémne pracovne vyťažení, alebo trpiaci chronickými zdravotnými ťažkosťami.

Ako ovplyvňuje pandémia koronavírusu množstvo a charakter závislostí na Slovensku?

Väčšine tých, ktorí mali veľký problém so závislosťou už pred pandémiou, sa stav ešte zhoršil, alebo nastala recidíva. Súvisí to najmä s ťažko dostupnou pomocou v zdravotníckych zariadeniach a reprofilizáciou psychiatrických lôžok na covidové. Tak ako stúpalo napätie, nervozita a úzkosť v spoločnosti, tak stúpala aj spotreba tabakových výrobkov a alkoholu. Keďže boli zavreté pohostinstvá a gastroprevádzky, konzumácia alkoholu sa presunula domov. To platí aj o nikotíne, ale aj napríklad o sedatívach či liekoch na spanie. Naopak podľa prieskumov sa znížili počty príležitostných užívateľov, na čo mal možno vplyv práve lockdown a obmedzenia spoločenských akcií.

Ako funguje štátny systém v boji proti alkoholizmu?

Na Slovensku sa vo výraznejšej miere otvárali poradne a liečebne až po roku 1949. V osemdesiatych rokoch minulého storočia bola v bývalom Československu vybudovaná sieť záchytiek, protialkoholických liečební, AT ambulancií bolo 242. V súčasnosti sa časť tohto systému rozsypala, hoci alkoholizmus patrí u nás dlhodobo medzi najrozšírenejšie závislosti.

Je prevencia proti závislostiam na Slovensku efektívna?

Liga za duševné zdravie sa dlhodobo snaží poukazovať na fakt, že štát zatiaľ prevencii závislostí ako aj ostatných psychických porúch venuje stále nedostatočnú pozornosť. Prevencia proti závislostiam na Slovensku nie je efektívna. Veľká časť preventívnych programov je stále realizovaná neziskovými organizáciami, ktoré ale nemajú na ich financovanie také zdroje ako má štát a teda napriek enormnej snahe, nevedia mať taký dosah. Za peniaze z daní za alkohol a tabakové výrobky sa ale v tejto oblasti zo strany štátu nedeje zúfalo nič v porovnaní s vyspelými krajinami Európskej únie. Chýbajú programy na školách, v rizikových prostrediach, v masovokomunikačných prostriedkoch, aspoň v tých verejnoprávnych. Naopak nežiadúcej propagácie je tu násobne viac. Štát v tomto zlyháva a aj preto sa v celoeurópskych štatistikách neumiestňujeme dobre.

Kde sa začína a ako má vyzerať úspešný boj so závislosťou?

Prvým krokom je asi priznať si problém. Medzi úlohy, tohto dlhodobého procesu patrí zmeniť postoj človeka k alkoholu či drogám, znovu vybudovať autonómnu osobnosť človeka aj s jeho sociálnymi väzbami. Takým nadradeným cieľom by mala byť trvalá abstinencia. Avšak keď závislému človeku poviete, že sa do konca života nenapije alkoholu, odmietne to. Preto je trvalá abstinencia pre mňa dôležitým mostom na zmenu životného štýlu, rozvíjania nerizikových aktivít a nového spôsobu trávenia voľného času.

Poznáte ten výrok: „Prestať fajčiť je tá najľahšia vec na svete. Sám som to dokázal mnohokrát..“ Z toho vyplýva, podľa mňa tá dôležitejšia časť celého uzdravovacieho procesu, a to je následná starostlivosť a sociálna rehabilitácia. Spoločným cieľom služieb následnej starostlivosti a doliečovania je pomôcť pacientovi po ukončení strednodobej liečby preklenúť obdobie prechodu späť do normálneho života a zastabilizovať ho tak, aby bol schopný fungovať normálnym spôsobom. Každopádne na konci tej cesty je „integrácia“ človeka späť do spoločnosti.