Ak si k večeri objednáte minerálku, v očiach ostatných ste chorý alebo tehotná

Skúsenosť s nejakou drogou v minuloročnom prieskume Závislosti inak, do ktorého sa zapojilo približne 15-tisíc respondentov, priznalo len 18 percent opýtaných. Odzrkadľuje toto percento skutočnosť alebo máte iné poznatky?

Je veľmi ťažké odpovedať na túto otázku keďže neviem viac o vzorke opýtaných, najmä o akú vekovú kategóriu opýtaných ide. V celoeurópskom meradle je Slovensko na popredných priečkach spolu s Chorvátskom, Rumunskom a Bulharskom či Talianskom v užívaní nikotínu medzi mladými ľuďmi do 18 rokov.

Čo sa týka užívania alkoholu, vieme, že na Slovensku je užívanie alkoholu spoločensky veľmi tolerované. Posledné čísla, ktoré máme k dispozícii, ukazujú, že v celoživotnom užívaní alkoholu sme niekde okolo 90 percent, pred nami sú už iba Maďarsko, Česká republika a Dánsko (okolo 95 percent).

S akými návykovými látkami ľudia najčastejšie experimentujú?

Najčastejšie užívanými návykovými látkami v našom prostredí sú nikotín, alkohol a marihuana – presne v tomto poradí.

Aký podiel tých, ktorí skúsili návykovú látku, sa stane ich aktívnymi užívateľmi? Aké sú najčastejšie predpoklady na to, že z jednorazového experimentu sa človek dostane k aktívnemu užívaniu návykových látok?

Človek je súčasťou mnohých systémov, každý z nich ho ovplyvňuje do inej miery. Podľa bio-psycho-socio-spirituálneho modelu rozlišujeme jednotlivé faktory, od rodinného zázemia, priateľov, práce, školy, záujmov, kultúrnych faktorov, spoločenskej normy, temperamentu, telesné zdravie a podobne.

Dôležitým faktorom je aj duševné zdravie daného človeka a ochorenia, akými sú depresia, úzkostné poruchy, paranoje a iné, pred ktorými ľudia utekajú a vyberú si práve návykové látky ako svoj spôsob úniku a „samoliečby“. Ďalej je tu faktor rôznych korelácií medzi užívaním jednej návykovej látky, ktorá bola primárnou, ku ktorej sa často pridruží užívanie inej, sekundárnej látky (alebo aj správania).

Osemdesiat percent opýtaných v prieskume by privítalo zvýšené tresty za výrobu a distribúciu drog. Bolo by to účinné opatrenie v prevencii pred drogovými závislosťami?

Myslím, že odpoveďou je to, že vysoké tresty a boj proti drogám doteraz nepriniesol očakávané výsledky, a teda vieme skonštatovať, že pritvrdiť nestačí. Ako povedal vysoký komisár OSN v marci tohto roku vo Viedni, nastal čas ukončiť vojnu proti drogám a zamerať sa na osvetu, prevenciu a tému stigmatizácie užívateľov drog.

Každoročne zo štatistík vidíme, že trh s drogami sa mení, globalizácia mení spôsoby výroby a distribúcie drog, distribútori, pre ktorých bola Európa nedostupnou, ako napríklad pre Mexiko, sú dnes veľkými hráčmi na trhu s drogami a naopak ópium z Afganistanu ide do úzadia.

Za nejakú formu legalizácie (najmä marihuany) je štvrtina respondentov, ktorí neužívajú návykové látky. Naopak uvoľnenie legislatívy by privítalo až 72 percent užívateľov návykových látok. Pätina z nich by povolila aj ďalšie mäkké drogy. Akú máte na túto tému názor?

Tu je potrebné povedať, že dôležitým krokom pre našu krajinu by bola v prvom rade dekriminalizácia, keďže sme jednou z mála krajín, ktorá má tak vysoké tresty za držbu a pestovanie marihuany.

Legalizáciu (čohokoľvek) si môžu dovoliť v tých krajinách, kde na to spoločnosť dospela, a tam my ešte nie sme. Legalizácia marihuany v európskych krajinách ako Holandsko či Portugalsko nepriniesla zvýšený nárast užívateľov, naopak priniesla oslabenie čierneho trhu s marihuanou, príjem do štátnej pokladnice a destigmatizovala jej užívateľov.

O marihuane sa hovorí ako o vstupnej bráne do sveta tvrdých drog. Aký vplyv by podľa vášho názoru mala jej legalizácia na počet aktívnych užívateľov tvrdých drog?

Dnes vidíme, že v krajinách kde prebehla legalizácia marihuany nestúpol radikálne počet jej užívateľov. Mýtus o marihuane ako bráne do sveta tvrdých drog by sme mali nechať minulosti a dať ho pomyselne niekam na povalu, nech tam konečne zapadne prachom.

Považujete tresty za užívanie návykových látok na Slovensku za primerané a efektívne? Ako by sa mala zmeniť legislatíva, aby mala reálny vplyv na užívateľov návykových látok a zároveň aby pôsobila preventívne?

Restoratívna justícia na Slovensku je viac menej veľmi „chudobná“ na nástroje, ktoré využíva. Pripravuje sa jej novelizácia, dúfajme že nezostane iba na papieri. Na Slovensku na sto percent platí, že radšej liečenie ako väzba.

Ústavy na výkon trestu sú preplnené, na nástup sa čaká aj niekoľko mesiacov, v rámci penitenciárnej starostlivosti o odsúdených nemáme žiadne funkčné programy, ktoré by s ľuďmi užívajúcimi návykové látky pracovali efektívne. V Portugalsku ste v prípade zatknutia a hrozby trestu odňatím slobody predvolaný pred komisiu, ktorá je zložená z odborníkov, ktorí téme užívania návykových látok rozumejú.

Posúdia, aký závažný je stav daného človeka, zvážia všetky faktory, v dôsledku ktorých sa trestný čin stal a človeku ponúknu niekoľko programov, v ktorých má možnosť na „nápravu“. Zvládanie hnevu, práca na vzťahovej väzbe, resocializačné programy a podobne.

Rozhodne mi to príde rozumnejšie, humánnejšie a aj lacnejšie ako niekomu napariť osem a viacročný trest za pestovanie šiestich rastlín marihuany na záhrade.

Väčšina účastníkov prieskumu má negatívny postoj k návykovým látkam. Najčastejšie vyjadrili obavy z kriminality, ktorú si s nimi spájajú. Aký vplyv má podľa vášho názoru užívanie drog na kriminalitu v spoločnosti?

Paradoxom našej spoločnosti je to, že ľudia odcudzujú užívateľov heroínu, pervitínu či kokaínu, pričom do liečby vstupuje viac ľudí závislých od alkoholu ako od akejkoľvek inej látky. A rovnako tak dochádza častejšie k trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu ako pod vplyvom napríklad heroínu či pervitínu, ktoré sú u nás tak démonizované.

Drogy považuje 37 percent opýtaných za spoločenský problém, hoci 82 percent všetkých respondentov povedalo, že s nimi nemajú žiadnu skúsenosť. Z vlaňajšieho prieskumu zase vyplynulo, že väčšina Slovákov má vo svojom okolí niekoho, kto sa liečil zo závislosti od alkoholu a každý štvrtý opýtaný mal sám pre alkohol problémy. Čo vy považujete za väčšiu hrozbu pre spoločnosť? Alkohol alebo drogy?

Rozhodne alkohol. Alkohol je u nás je extrémne spoločensky tolerovaný. Kto nepije s nami, pije proti nám, ako sa hovorí. Keď si pri večeri s priateľmi objednáte minerálku namiesto pohárika, automaticky prídu otázky o tom, či ste chorý, užívate nejaké lieky, či ste autom a ak ste žena, gratulujú vám že ste tehotná.

Asi žiadny rodič by dieťaťu iniciatívne neponúkol experiment s drogou, časť opýtaných rodičov priznala, že dovolili deťom ochutnať alkohol. Aký na to máte názor?

Ako harm reduction pracovník o tejto téme často diskutujem s dospelými, ale aj so sociálnymi pracovníkmi či pedagógmi. Väčšinou sa stretávam s tým, že ponúknu dieťaťu šampanské na nový rok, vaječný likér na Vianoce, penu z piva alebo rovno pivo samotné.

Moja odpoveď znie, že je to v poriadku, veď sú to ich rodičia a slobodne sa tak rozhodli. Mojou otázkou však vždy je, ako potom reagovali, keď dieťa o niekoľko mesiacov/rokov prišlo domov pod vplyvom alkoholu. Najčastejšie sú to zákazy používania mobilu, domáce väzenie, občas poletí aj facka. A tu nastáva problém.

k dám nejakému správaniu pomyselnú zelenú a moje dieťa to vidí ako normu, bude to ako normu vnímať tiež. Mojou povinnosťou ako rodiča je, že ak tú zelenú dieťaťu touto formou dám, musím mu dovysvetľovať aj ten zvyšok, a to je tá časť „harm reduction“.

Žiakom na školách vysvetľujeme že tmavý a bledý alkohol sa nemiešajú, že nezapíjame destiláty bublinkovými sladkými nápojmi, ale radšej vodou. Vysvetľujeme, ako pôsobí alkohol na naše telo, že vlastne dochádza k otrave pretože cez steny žalúdka sa alkohol vylučuje priamo do krvného obehu. Ako ovplyvňuje alkohol funkcie nášho mozgu a že prvá prichádza strata koordinácie pohybov a reči a podobne.

Toto všetko je mojou povinnosťou dieťaťu vysvetliť, ak som mu dal zelenú na tento druh správania. Ja osobne ako matka nemám rada ani štrnganie si s pohárom s deťmi na rodinných oslavách a som aj proti detskému šampanskému.

Môj päťročný syn nemá čo ísť v potravinách vedľa regálov s alkoholickými nápojmi a zo spodnej police si vytiahnuť „neškodné“ detské šampanské, nie je to správne.

V OZ Prima pracujete s aktívnymi užívateľmi drog aj s ľuďmi pracujúcimi v sexbiznise. Čo tieto dve skupiny ľudí spája? Sú ľudia v sexbiznise často aj užívateľmi drog?

Áno sú. Pri niektorých bolo prvé užívanie drog, pri iných sexbiznis, často to pri ženách na ulici ide ruka v ruke a s tým sa neskôr často spája aj bezdomovectvo. Týchto ľudí spája najmä to, že spoločnosť ich vysunula na okraj, že ich stigmatizuje, že na nich ukazuje, že ich neprijíma a netoleruje, že vo svojich očiach stratili svoju vlastnú hodnotu.

Ako sme už spomenuli, väčšina ľudí má k návykovým látkam odmietavý postoj, odráža sa to aj do vzťahu spoločnosti k aktívnym užívateľom drog. Ľudia často necítia ľútosť či snahu pomôcť im, ale hnev alebo odpor. Ako verejná mienka vplýva na samotných užívateľov drog?

Toto je moja obľúbená téma a hovoríme tu o stigmatizácii zo strany majoritnej spoločnosti. Stigmatizácia má extrémne veľa dopadov na život užívateľov drog – sociálne, ekonomické, zdravotné.

Títo ľudia sa veľmi ťažko reintegrujú do väčšinovej spoločnosti, pretože majú na čele veľkú, dehonestujúcu nálepku „feťák, narkoman…“, čo zároveň zvyšuje riziko recidívy. V tejto téme pracujeme aj s témou stigmatizácie samého seba, takzvaná „self-stigma.“

Deje sa vtedy, keď sa človek stotožní s nálepkou, ktorú mu dala spoločnosť a je extrémne ťažké sa tejto nálepky zbaviť a uveriť opäť vo svoju hodnotu ľudskej bytosti, ktorá je aj krásna aj dobrá.

Neoddeliteľnou súčasťou pôsobenia vášho OZ je práca v teréne. Ako v praxi vyzerá a čo je úlohou streetworkerov?

Terénna sociálna práca je účinnou metódou práce s ľuďmi, ktorí žijú a pracujú na ulici, ktorí sú odsunutí na okraj spoločnosti. OZ PRIMA pracuje na prístupe harm reduction, teda znižovania dopadov vzniknutého rizikového správania. Je to princíp postavený na akceptácii a slobode, pracuje s nízkym prahom, vychádza z prístupu orientovaného na človeka a humanistických hodnôt.

Pracuje s aktuálnymi cieľmi „tu a teraz“ a hlavným cieľom využívania tohto prístupu je ochrana zdravia jednotlivca a ochrana verejného zdravia. V Bratislave pôsobíme už 25 rokov, od roku 2005 máme kontaktné centrum na sídlisku Kopčany v Petržalke (toto centrum bolo vôbec prvým svojho druhu na Slovensku). Zároveň pôsobíme v teréne a od januára 2023 aj v meste Dunajská Streda.

Terénna práca zahŕňa všetko od mapovania prostredia, identifikáciu rizikových skupín, prvokontakt, zber infekčného odpadu, distribúciu injekčných striekačiek a zdravotníckeho materiálu potrebného pre bezpečnú aplikáciu drogy, kondómov až po ošetrenie a testovania na infekčné a sexuálne prenosné ochorenia.

Toto je úplný základ, ktorý keby nebol, mohli by sme to zabaliť. Všetko to ostatné, čo klientom poskytujeme a čomu sa venujeme, je nadstavba.

Prístup harm reduction, ktorý uplatňujete pri práci s vašimi klientmi, využívajú na Slovensku len tri občianske združenia, z toho dve sídlia a pracujú v Bratislave (ako ste spomenuli od januára tohto roku ste rozšírili službu aj do Dunajskej Stredy) a jedno pokrýva mestá Nitra, Trnava a Sereď. Aké možnosti dostať sa k pomoci majú užívatelia návykových látok v iných regiónoch?

Táto téma je za mňa veľkou čiernou bodkou na konte tejto krajiny. V minulosti pôsobilo na Slovensku osem neziskových organizácií, ktoré pracovali s injekčnými užívateľmi drog prístupom harm reduction. V iných regiónoch nemáme situáciu zmapovanú, môžeme mať iba dohady.

Vieme, že mnoho z užívateľov sa presúva a migruje z iných častí Slovenska práve do miest, kde harm reduction programy fungujú, alebo si ihly kupujú samy v lekárni (v iných regiónoch nie je predaj inzulínových striekačiek tak obmedzený ako u nás), vieme že dochádza k zdieľaniu týchto ihiel, ale presné čísla ani jasné odpovede nemáme.

Ako by mal z vášho pohľadu vyzerať účinný celospoločenský systém práce s užívateľmi návykových látok, ohrozenými skupinami spoločnosti či deťmi a mládežou v rámci prevencie? A ako by sa v tomto systéme mali angažovať tvorcovia legislatívy, represívne zložky, odborníci, zdravotníci, dobrovoľníci či verejnosť?

Užívanie návykových látok je komplexná téma. Na prvom mieste by mala byť vždy včasná a efektívna prevencia, nie prevencia z 90-tych rokov. V rámci primárnej alebo univerzálnej prevencie je dôležité vzdelávať spoločnosť, viesť kampane ako je táto, osloviť čo najväčšie masy ľudí.

Prevenciu je vhodné viesť na školách už od prvého stupňa a nie „prebudiť sa“, keď sú žiaci v ôsmom ročníku a prídu prvé problémy s fajčením na záchode či pitím alkoholu na školskom dvore. Verím, že jedna hodina matematiky či fyziky by nemala byť dôležitejšia ako budovanie zdravej dynamiky v triede, otváranie tém, ktoré sú tabu či prevencia užívania návykových látok.

Prevenciu na prístupoch harm reduction robíme už niekoľko rokov a deti sa dvom cudzím ľuďom otvoria za šesťdesiat minút viac ako komukoľvek vo svojom okolí. Ak odbočím od detí a zameriam sa na dospelých – rodičov, odborníkov, zdravotníkov, policajtov – tak rozhodne je potrebné sa vzdelávať a nežiť v mýtoch. Chcelo by to trochu toho „harm recution“ prístupu, ktorý najmä vníma človeka ako človeka bez rozdielu s jeho plnou ľudskou hodnotou.

Čo sa týka štátu a legislatívy, opäť, je to veľmi široké pole. Ideálne by bolo keby štát reagoval včas, keby tieto služby podporoval, keby vybudoval možnosti pre bezpečnú aplikáciu drog, pre testovanie drog, keby financoval projekty a programy, ktoré pomôžu včas detekovať nové látky na trhu s drogami, keby namiesto represie presadzoval programy, ktoré smerujú život užívateľov k zmene.

A možno by pomohlo aj to, keby sme sa aspoň trochu chceli podobať na krajiny, ktoré boli pred pár rokmi ďaleko za nami a teraz nás šprintom predbiehajú.

Jana Wurstová