Medzi najčastejšie príznaky závislosti patrí najmä silná túžba, alebo nutkavosť užiť látku. Človek má ťažkosti s kontrolou užívania látky, prítomná je rastúca tolerancia dávok, už nestačí toľko čo kedysi, musí si dať viac. Pri závislosti človek zanedbáva iné záujmy a sociálne väzby na úkor užívania látky a nevie ju prestať užívať aj napriek tomu, že vie o jej škodlivých dopadoch a vidí jasné dôsledky nemierneho užívania.
Z krátkodobého hľadiska pohár denne ešte závislosť nevyvolá, no postupne sa z toho môže vytvoriť návyk a následne z dlhodobého hľadiska je tam aj riziko vytvorenia závislosti. Teda pár dní po sebe by pohár alkoholu denne u dospelej osoby, ktorá nemá predispozície na závislosť, nemal byť problém, no už pravidelné niekoľkotýždňové a viacmesačné pitie pohára alkoholu denne môže byť rizikové.
Liečba závislosti ako takej je doživotný proces, tak ako je závislosť celoživotné ochorenie. Výsledkom liečby závislosti je doživotná abstinencia. Samotná liečba v liečebni trvá tak ako pri látkových (alkohol, drogy) aj pri nelátkových (internet, mobil) závislostiach približne tri mesiace.
Áno, v prípade, ak človek nemá nedoplatky na zdravotnom poistení, liečba závislosti je plne hradená zdravotnou poisťovňou.
Antabus sa už určite nepoužíva, dnešná medicína má k dispozícii moderné liečebné preparáty. Napriek tomu je dnes hlavnou liečebnou metódou psychoterapia. Liečba závislosti môže prebiehať okrem liečební aj ambulantne, všetko po dohode pacienta s jeho ošetrujúcim lekárom. Dôležitá je aj následná rehabilitácia, resocializácia, doliečovanie a podpora v trvalej abstinencii – takzvané kluby.
Závislosť sa radí medzi psychické poruchy. Sami o sebe nepredstavujú morálne zlyhanie. Medzi ľuďmi, ktorí trpia touto duševnou poruchou, však môže dochádzať pri nedostatočnej liečbe a odmietaní liečby zo strany pacienta k tomu, že pod vplyvom návykovej látky dochádza k strate morálnych zábran a hodnôt a v akútnej fáze závislosti môže človek konať neprispôsobivo a až v protiklade so svojimi morálnymi hodnotami.
Dôležité je vedieť mu vysvetliť, že je potrebná liečba závislosti a nastaviť hranice, ktoré ho neodsudzujú no zároveň sú zrozumiteľné a striktné. Je dobré ak sa rodina zhodne a dohodnú sa na postupe. Môže pomôcť vysvetliť závislému členovi rodiny, že nie je odsúdený ako človek, že mu rodina pomôže, no je potrebné, aby rešpektoval nariadenie psychiatra, ktorý môže napísať návrh na ambulantnú alebo ústavnú formu liečby.
Na Slovensku existuje aj ochranné opatrenie. Môže byť človeku uložené ochranné protialkoholické, alebo protitoxikomanické liečenie. Takéto liečenie nariaďuje súd a to na základe toho ak vyhodnotí, že daný človek spáchal pod vplyvom návykovej látky trestný čin a môže pokračovať v rizikovom správaní alebo a byť na slobode nebezpečný pre seba a iných. Táto forma liečenia sa vykonáva v ústavoch na výkon trestu , prípadne aj v dobrovoľných liečebniach.
Do určitej miery hlavne v začiatkoch abstinencie môžu byť nápomocné pri zvládaní cravingov, čo je nutkavá chuť na nikotín, alkohol, drogy a podobne. Môžu uľahčiť ľahšie zvládať abstinenčné príznaky. No bez vlastnej práce na sebe a popasovaním sa zo svojou závislosťou aj odbornou pomocou, samé o sebe extra výsledky neprinesú.
Neexistuje univerzálna odpoveď. Pomáhajú rôzne typy kvázi výhovoriek (som autom, beriem lieky, mám teraz mesiac bez pitia, lekár mi zakázal a podobne) poprípade povedať „už mám v živote svoje odpité“. Poprípade použiť techniku obohratej platne – dookola vravieť nie, alebo použiť kráľovskú metódu, liečil som sa, neviem piť, nenúkajte ma a podobne. Poprípade kombinovať tieto spôsoby. Prípadne sa poradiť s odborníkom a hľadať ďalšie riešenia.
Na marihuanu sa môže vytvoriť psychický návyk a môže sa na nej stať dieťa závislé. V praxi som sa stretol aj už sprofanovaným názorom, že marihuana môže byť vstupnou bránou k iným najmä k tvrdším drogám, moja skúsenosť so závislými klientmi dáva za pravdu tejto teórií o vstupnej bráne, aj keď to určite neplatí na každého užívateľa marihuany.
Klinický psychológ Jozef Ďanovský.
Foto: archív LDZ.